Rozmyslite si, čo si želáte, mohlo by sa vám to splniť...

Mal som sen. Robiť v živote to, čo ma napĺňa. Nepracovať pre druhých, ale pre seba. Nevstávať ráno do práce s nechuťou, ale prebúdzať sa s radosťou. Neodovzdávať svoje nápady veľkým nadnárodným korporátom, ale rozvíjať svoju vlastnú firmu. Všetko v mojom živote bolo doteraz tak, ako malo byť. Akoby ho niekto riadil, akoby ma niekto posúval tým správnym smerom. Vtedy som to ešte nevedel, no teraz som si tým istý. Poďme ale od začiatku.

Svoje rybárske začiatky si vlastne ani nepamätám. Bol som tak malý chlapec, že si na svoj prvý úlovok nespomínam. Pripomína mi ho len rozprávanie otca, ktorý ma k tomuto koníčku priviedol. Sotva som začal chodiť, uviazal mi na koniec prútika zo stromu malý kúsok drievka, aby som si neublížil s háčikom. S túžbou a s veľkým očakávaním som vraj dokázal niekoľko hodín čakať na záber od ryby, ktorý samozrejme neprišiel. Vraj mi to nevadilo, lebo som tomu veril. Veril som tomu aj ďalší, a ďalší deň. Odhodlane som bičoval vodnú hladinu s kúskom drievka, hrubým motúzom, a malou paličkou. Takto som to vydržal celé leto. Otec medzitým lovil ryby, a jaj som ho pozoroval. Občas mi dal nejakú potiahnuť, a ja som bol z toho vo vytržení. Keď som trochu podrástol, dostal som prvý ozajstný prút. Bol to bič bez navijaku, plaváčik, zopár háčikov a drobných oloviek. Ešte ako predškolák som cez letné prázdniny celý deň naháňal muchy pri babkinom zajačníku. Omráčil som ich s mucholapkou, a strčil ich do pohára od kompótu. Netrpezlivo som čakal, kedy príde otec z práce. Ani sa nestihol prezliecť, a už som bol pri bicykli. Ovešaný všetkým možným sme sa vybrali k vode. Rozbalil som bič, potriasol z pohárom, muchy omráčil, jednu napichol, a takto som chytal svoje prvé beličky. Bol som šťastný. Pri pohľade na plavák a čakaní na záber som presne vedel, čím chcem v živote byť. Rybárom. Ale poznáte to. Deti. Jeden chce byť smetiarom, iný kozmonautom, ostatný futbalistom. Len málokomu sa svoj sen splní. A to len preto, lebo neverí. Ja som veril.

Prešli roky, pribudli skúsenosti, možnosti, moje detské sny sa preklopili do tých tínedžerských. Na ryby som chodil stále, no rebríček mojich hodnôt sa menil. Zo svojho sna som vytriezvel, no niekde tam, v hĺbke môjho srdca sen stále žil. Veril som stále, len už nie tak, ako na začiatku. Skončil som školu, a prišlo prvé zamestnanie. Prvých pár tisíc korún pristálo na mojom účte, a ja, mladý, a neskúsený chlapec, som si myslel, že mi patrí svet. Prvá lepšia rybárska výbava, prvé staré auto, prvá frajerka. Mimochodom, aj posledná, Martinka je stále po mojom boku. Zamestnanie striedalo zamestnanie, a ja som sa stále hľadal. Postupne som zabudol na to, čo som si sám sebe sľúbil ako päťročný chlapček. Moje sny vytlačili na okraj radosti a starosti bežného života. Vždy som však dokázal húževnato bojovať o svoje záujmy, presadiť si ich, mal som ten pomyslený „ťah na bránku“. Pracoval som pre iných, a bol som v tom dobrý. V každom jednom zamestnaní som patril medzi tých najlepších, najlepšie hodnotených, postupoval som na vyššie miesta, bol som vždy dobrý v tom, čo som robil. Od iných som sa odlišoval najmä tým, že som dokázal „makať“. Tam, kde iní končili, ja som začínal. Tam, kde ma vyhodili dverami, vrátil som sa oknom. Veľa som sa toho naučil, no v mojom živote prišiel zlom. Uvedomil som si, že robím presne to, čo som robiť nechcel. Uvedomil som si, že ak chcem niečo zmeniť, musím to urobiť dnes, nie zajtra. S náležitou opatrnosťou, ohľadom na svoju rodinu, dve malé deti, napnutý finančný rozpočet, dve hypotéky a ďalší úver, ktorý som splácal… Vypratal som pivnicu v našej bytovke, a tam to celé začalo. Internet, televízia, knihy, časopisy… Nasával som všetky možné i nemožné informácie ako špongia. Moja hlava opäť žila pre môj detský sen. Nikto mi neveril, dokonca aj vlastná manželka pochybovala…

Method feeder bol vtedy v plienkach, no mne doslova učaroval. Ponúkal mi bez zbytočných investícií do výbavy, kŕmenia, a bez zbytočnej straty času loviť priemerne veľké ryby, a občas aj tie väčšie. Medzitým som si prešiel snáď všetkými rybolovnými technikami, no táto mi sedela azda najviac. Jediná na tú dobu dostupná maďarská značka bola nad môj rozpočet. Zopár výrobkov som si ale zohnal, no nebol som celkom spokojný. Tu som videl „dieru na trhu“. Priniesť ostatným nielen osvetu, ale aj dostupné a kvalitné výrobky pre najprogresívnejšiu rybolovnú techniku posledných rokov – method feeder.

Prvé „alchimistické“ pokusy striedali ďalšie. Niečo sa darilo viac, niečo menej. Rovno z práce som sa zatváral do pivnice a laboroval som dlho do noci. Cez víkend som svoje pokusy a omyly ponúkal rybám. Po pár mesiacoch som mal prvé produkty hotové. Vybral som sa na rybárske preteky. A vyhral som ich. Náhoda? Pýtal som sa sám seba, no umiestnil som sa aj na ďalších, a ďalších. Nezostal som bez povšimnutia. Postupne prichádzali iní rybári s otázkou, na čo chytáš. Bez váhania, s troškou hrdosti som im prezentoval svoju „značku“. Niektorí krútili hlavou, iní MFF skúsili. A boli spokojní. Môj sen sa začal napĺňať. Z pivnice som sa presťahoval do malého skladu na periférii mesta. Začal sa boj s úradmi, prvé povolenia, certifikáty a celá tá birokracia trvala dlhšie ako by som si predstavoval. No už som nebol na to sám. Pri vode som stretol svoju spriaznenú dušu, Michala. Podobný fanatik ako ja. Spojili sme svoje sily, nápady a skúsenosti. S mnohým mi pomohol, a pomáha doteraz. Ak ja som mozgom MFF, on je určite jeho srdcom. Bez neho by to celé jednoducho nešlo.

Bolo rozhodnuté. Risk, je zisk. V práci som dal výpoveď, a začal som pracovať sám na seba. Tak, ako som to vždy chcel. Method Feeder Fans teda oficiálne uzrel svetlo sveta ako nová rybárska značka so všetkým, čo k tomu patrilo. Darilo sa nám, a ľudia nás prijali. O pár mesiacov sme mali ponuku vlastných výrobkov nielen na našom eshope, ale v mnohých rybárskych obchodoch. Nadviazali sme spoluprácu so zahraničným distribútorom, a raketovým tempom sme sa stali doslova zo dňa na deň nadnárodnou spoločnosťou.

Ráno som sa už neprebúdzal s tým, že musím ísť do práce, ale s pocitom, že chcem. Všetky zarobené peniaze sme investovali naspäť do firmy. Boli sme blázni, a sme nimi dodnes. Verili sme, a veríme, že Method Feeder Fans zďaleka nenaplnil svoj potenciál. Dokonca sme si otvorili vlastnú rybársku predajňu, ponuku krmív sme rozšírili o vlastnú bižutériu, vlasce, šnúry, podložky, taška, saky, a všetko možné, i nemožné. Časť portfólia sme si rozdelili, a časť riadime spoločne. S úspechom prišli aj prvé pády. Hneď na začiatku podnikania som bol upozornený skúsenejšími, že úspech sa neodpúšťa. A stalo sa. Prvé podrazy od ľudí, ktorým sme verili, ohovárania a osočovania od tých, ktorým sme zobrali podiel na trhu. Snažili sa vraziť medzi nás „klin“ a rozhádať nás. Takmer sa im to podarilo, no my sme to vždy ustáli. A sme tu dodnes, ešte silnejší, ešte motivovanejší, s ešte viac nápadmi, inováciami, s ešte väčším odhodlaním posunúť naše značky ďalej a ďalej.

Mnohé veci už dnes delegujeme na iných, časť sortimentu je v našej réžii, iná časť u subdodávateľov. No naše nápady, receptúry a zahraničné kontakty sú starostlivo strážené.

Dostal som sa teda na novú životné métu. Z koníčku sa mi stalo povolanie. Namiesto relaxu a oddychu pri vode je z toho práca. Práca, ktorú robím rád, s úsmevom a nadšením, no priznám sa, pokoj sa z toho všetkého vytratil. Žijem si svoj sen a som šťastný. So všetkým, čo k tomu patrí. Sezónny biznis nie je vždy jednoduchý, časy sú ťažké, no pri všetkej skromnosti, darí sa nám. Najvzácnejšou komoditou sa pre mňa stal čas. Môj rybársky rok teda vyzeral takto:

Január:

Rybársku sezónu som odštartoval hneď na Nový rok. Bolo teplo. Pätnásť stupňou celzia cez deň. Väčšina z nás po oslavách nového roka dospávala, no ja som už ráno sedel pri vode. Hovorí sa, ako na nový rok, tak po celý rok. Kiež by tomu tak bolo, povedal som si pri bilancovaní prvej rybačky novej sezóny. Úžasný double zo studenej vody ma mimoriadne potešil. Dve ryby okolo desať kilogramov. Myslel so si, že dnes ulovím len zopár večne hladných pleskáčov. Skúšal som rozpustné boilies, a to sa rybám tak veľmi páčilo. Do konca mesiaca som sa už k vode nedostal.

Február:

Druhý mesiac bol už o čosi chladnejší. Zima si potrebovala vynahradiť zameškané. Na pár dní miestne vody zamrzli. Nevadilo mi to. Mal som plné ruky práce s pripravovanou výstavou v Prahe. Po jej skončení som potreboval na chvíľku „vypadnúť“ k vode. Revír bol z polovice zamrznutý. Viac ako o úlovok mi išlo o to ticho, ktoré som nevyhnutne potreboval. Pár pleskáčov a jeden krajší kapor mi dokonale „zresetovali“ hlavu. K úspechu mi pomohli aj Fluo Spraye, ktoré dokázali lenivé ryby presvedčiť k záberu.

Marec

Topiaci sa sneh zdvihol hladinu rieky Váh. Moje obľúbené štrkoviská boli nechytateľné. Prvé jarné lúče ma priviedli k menej známemu revíru. Chytal som aktívne z „bedne“ pretekárskym štýlom. Akčná rybačka plná záberov ma pred novou sezónou „nakopla“. Rybám chutila Soft Pelleta. Naša najrýchlejšia nástraha, vhodná najmä skoro na jar, a neskoro na jeseň. Pár hodinová vychádzka nepriniesla žiadny väčší úlovok, no počet rýb to vykompenzoval.

Apríl

Bláznivý mesiac. Na začiatku poriadna zima, na konci už príjemné počasie. Podarili sa mi dve vychádzky. Tá prvá bola v znamení menších rýb. Skúšal som Fluo Gel a Fluo Spray. Na jednom prúte s týmito posilňovačmi, na druhom samotné krmivo. Zelené „srandičky“ jednoznačne prechytali prút bez nich. Na konci mesiaca som si doprial prvú rodinný rybačku. Prvá opekačka sa podarila, a my sme si to spolu užili. S odstupom času hodnotím, že to bola len jedna z dvoch spoločných rodinných vychádzok k vode. Na viac žiaľ času nebolo.

Máj

Tento mesiac bol v znamení pretekov. Na rybách som bol niekoľkokrát. Prvý krát so synom, ktorý sa zúčastnil súťaže. Odniesol si krásne tretie miesto. Chytal - ako inak - na method feeder. Druhá rybačka bola oddychová. Method feeder vystriedala položená. Cieľ bol uloviť väčšiu rybu na boilies. Podarilo sa mi to. Posilnený týmto úspechom som večer po práci navštevoval miestny revír. Mal som to najbližšie. Posedel som do zotmenia, a takmer každý deň sa na brehu ocitla krajšia ryba. V závere mesiaca som sa nechal nahovoriť na seriál pretekov. Jarné kolo sa nám s kolegom nevydarilo. Nováčikovská daň na novom neznámom revíri priniesla svoje. Skončili se v druhej polovici. Bol to kaprársky pretek. Tri dni pri vode som nemohol obsedieť. Vedel som, že ryby tam sú, vedel som, že ak by som chytal tak, ako chcem, a ako to viem najlepšie, výsledok by bol iný. No nedalo sa inak ako na guličky. Pravidlá boli neúprosné. Hneď po pretekoch som si to vynahradil spolu so synom pri aktívnej rybačke. Bol to rybársky najúspešnejší mesiac z pohľadu počtu vychádzok.

Jún

Sezóna bola v plnom prúde. Na ryby nebol čas. Firma ma potrebovala pätnásť hodín denne. Dokázal som sa odtrhnúť od povinností len dvakrát. Skúšal som nové vlasce Shock na mušľových poliach neďalekého štrkoviska. Z nástrah skvele fungovali naše najmenšie Micro Dumbell. Každý lovil v teplej vode na väčšie sústa, ja som bol opäť iný. Ryby tesne pred trením alebo po ňom na tieto malé nástrahy výborne reagovali.

Júl

Veľmi podobný mesiac ako predchádzajúci. Nekonečne veľa práce, do toho prázdniny. Čo s deťmi? Babičky fungovali, no to nestačilo. Týždeň dovolenky ešte viac prehĺbil pracovný deficit. A ryby? Druhé kolo spomínaného seriálu som takmer zrušil. Nakoniec som sa zúčastnil, no len polovice preteku. Namiesto piatku rána som prišiel v sobotu popoludní. Podpísalo sa to na výsledku, no tentokrát sme skončili v prvej polovici. Na rybách som bol len tento jeden krát.

August

Druhá dovolenka naplánovaná na koniec mesiaca. Veď čo s tými deťmi? Babky už kolabovali, potrebovali si oddýchnuť. Ihneď po prílete domov aj ja. Method feeder a aktívny relax boli správnou voľbou. Tridsaťpäť stupňový záver leta som si užil. Z vody teploty a farby kakaa som vyťažil maximum. Správnou voľbou boli znova drobné Micro Dumbell.

September

Na tento mesiac som mal veľké rybárske plány. Milujem jeseň. Čas, kedy sa všetko akosi po lete vráti do normálu. Realita bola ale taká, že som bol na rybách len jeden krát. Ukončiť seriál boiliesových pretekov. Vodu som už poznal viac, a tentokrát som sa pripravil. No úprimne, viac zabral kolega, a vyniesol nás s prehľadom na stupeň víťazov. Nakoniec sme tento ročník skončili na krásnom druhom mieste, len o pár gramov pred prvými.

Október

Stoj čo stoj som chcel chodiť k vode viac. Chcel som si vynahradiť zameškané. Snáď žiadny iný rybársky rok nebol pre mňa taký skúpy na čas. Štyri rybačky na miestnej vode po pár hodinách večer ale stáli za to. Soft Pellet kaprom chutila. Jeseň som si teda užil viac ako leto.

November

V novembri som sa venoval novému revíru. Dve prieskumné rybačky vystriedali preteky. Povedal som si, že na tejto súťaži nebudem fotiť, natáčať, pracovať. Budem oddychovať. Preto žiadne fotky z tejto akcie nemám. Skončil som tretí v sektore. Ani sklamaný, ani spokojný, o skúsenosti bohatší.

December

Posledný mesiac priniesol zásadnú zmenu do môjho osobného života. Sťahovanie sa. Na ryby som začiatkom mesiaca ani nepomyslel. V čase, kedy píšem tento článok poletuje za oknom sneh. Čo najrýchlejšie chcem ukončiť nielen sťahovanie sa, ale aj nastavovanie procesov vo firme pred novým rybárskym rokom, a cez vianočné voľno skúsiť prekabátiť zopár rýb. Ak nebude voda zamrznutá, aspoň jednu zimnú rybačku si určite doprajem.

Tak priatelia, takýto bol môj rok. Pred tým, ako som začal žiť svoj sen, som mal pri vode doslova prechodný pobyt. Dokázal som mať cez dvestopäťdesiat vychádzok ročne. Teraz je všetko inak. Čínske príslovie hovorí, rozmyslite si, čo si želáte, mohlo by sa vám to splniť. Mne sa to teda splnilo. Nesťažujem sa, naopak, som šťastný. Aj keď na rybačku nemám toľko času ako inokedy, denno denne robím to, čo chcem. Prinášam vám radosť. Verím, že sa mi to darí, a že aj vďaka našim produktom sa aj vy dokážete odtrhnúť od každodenných starostí, a užiť si krásne chvíle pri vode. Ďakujem vám za prejavenú dôveru uplynulej sezóny, a za podporu poctivej domácej značky. Len vďaka vám sme to, čo sme.

Marián Vrba

Method Feeder Fans